V rámci propagácie svojho nového albumu „Unleash The Fury“ sa hviezda gitarového neba, Yngwie Malmsteen a usporiadateľská agentúra Andante rozhodli vykonať malú, vraj potrebnú zastávku aj v hlavnom meste Slovenska, v Bratislave. Celému podujatiu prebiehala nie veľmi hutná propagácia, no aj napriek tomu dorazilo do korunovačného mesta okuknúť gitarového mága asi 300 nadšencov. Aj keď sa pôvodne na 20:00 avizovaný začiatok posunul o nejakých 45 minút, mnohým prítomným to zjavne ani nevadilo.

Spoza kúdolov pary a červeného svetla sa ako Mefistofeles vynára maestro so svojim typickým Fenderom Stratocaster. Ohromne naladený, každú chvíľu odfrkáva trsátka a roznožkami ich vykopáva do obecenstva. Nacvičené pózy, gestá, mimika. Škoda, že za vizuálnou stránkou značne pokrivkáva zvuk – prehulená gitara sa bije s kopákmi, pričom ostatné nástroje zanikajú. Po „Masquerade“, rozdivočený gitarero dokonca urval vysielačku. Najväčší trapas ale nastal po nejakej piatej skladbe, keď si technika vybrala asi desať minútové voľno. Čiastočne sa ho snažil vyplniť duchaprítomný klávesák Joakim Svalberg a hodil nejakú tú klasiku. Po nevynútenej prestávke sa Yngwie vracia, tentokrát s klasickou gitarou, aby sme sa zasnili pri „Dreaming“. No odstrániť technické problémy sa do konca vystúpenia na sto percent nepodarilo.

Veľké vzory, klasici J. S. Bach a Vivaldi na seba nedali dlho čakať. Motívy z ich tvorby už štandardne zaraďuje Yngwie v úprave svojej vlastnej do vystúpení. Nezaprie ani svoj obdiv k Hendrixovi či Blackmoreovi, na počesť ktorého zaradí do setu hneď dve ukážky z jeho pera; do jam pasáže uprostred „You Don’t Remember I’ll Never Forget“ vkusne vkomponuje „Demon Eyes“ a ako prídavok ešte zaznie „Mistreated“. Samozrejmosťou je skladba odrevaná samotným Malmsteenom v duchu Hendrixovho blues. Vokalista Dougie White vtedy, ako aj pri inštrumentálnych vstupoch, len bezradne postáva v zákulisí. Bol som úprimne zvedavý na výkon doprovodného bandu a obzvlášť na to, ako sa svojej úlohy frontmana zhostí spevák, no popravde ma svojím výkonom nie veľmi presvedčil. Kde tu nejaké kopance, v „Demon Driver“ dokonca nejaký ten pol tónik pod linkou. Po „Fugue“ si svojich päť minút slávy užili v sólových partoch aj klávesák a za skromnou zostavou bicích tróniaci Patrik Johansson. Napriek celkovej snahe všetkých zúčastnených a hlavne samotného maestra pôsobilo vystúpenie mierne amatérskym dojmom. Mnohé zo skladieb boli useknuté, komunikácia medzi spevákom a Malmsteenom počas jamovania tiež nejako neplnila svoj účel a napokon došlo aj k obmene playlistu, pričom nezaznela dlho očakávaná „Seventh Sign“.

Po nie dlhom naliehaní prichádzajú na rad prídavky a opäť akustická „Badinere“, „I’ll See The Light“ a po nej už avizovaná „Mistreated“. Svetlá sa po siahodlhých ďakovačkách rozsvietia a... the show is over!

Pôvodný playlist: „Rising Force“, „Never Die“, „Masquerade“, „Don´t Let It End, „Far Beyond The Sun“, „Dreaming“ – Acoustic, „Revolution“, „Baroque And Roll“ „I Am A Viking“, „Demon Driver“, „Trilogy“ Guitar Solo, „Cherokee Warrior“, „Fugue“, You Don´t Remember I’ll Never Forget“, „Seventh Sign“ (nakonec nezahraná)

Prídavky: „Badinere“, „Black Star“, I’ll See The Night“, „Mistreated“ (pôvodne nezaradené)

Fotografie: Rakva